Srpen 2013

Nymphetamine

22. srpna 2013 v 13:42 | L. |  Štetce a farbičky, papiere z krabičky

And cold was my soul, untold was the pain


Sing me to sleep

21. srpna 2013 v 10:36 | Mental one, two, three... |  Štetce a farbičky, papiere z krabičky
Vietor, dážď a slzy
Kráčanie po mokrej tráve...

Sing me to sleep

Dievča ležiace na zemi.
Rosa plaziaca sa po jej zápästiach,
omotáva si ju...

Vietor, dážď a úsmev
Líhanie do suchej zeme

Sing me to sleep

Dievča kráčajúce po oblohe
Vietor rozväzujúci jej putá
Prepúšťa ju...


So this is where you fell

19. srpna 2013 v 10:46 | L. |  Cesty necesty s rozpadnutým kufrom
Sníval sa mi úplne 'úžasný' sen. Bola som vo filme Happening a spoločne s hlavnými hrdinami som utekala pred tou bláznivou babičkou. Tentoraz ňou však bola, jedna žena odtiaľto. Oni ušli skôr, ale ja som si povedala, že zostanem, pretože babička určite bude utekať za nimi. Na moje prekvapenie však vošla dnu a škrtla zápalkou. Ja som rýchlo odtiaľ začala utekať, ale ona ma zablokovala a vybehla von skôr a nech som dvere držala akokoľvek silno, zabuchla ich a ja som zostala v plameňoch. Zobudila som sa uprostred noci s myšlienkami, ktoré ani nechcite zažiť. Bolo to hrozné! Zostala som hore a premýšľala nad tým, či to je znamenie, o ktoré som žiadala.
Už dosť dlhú dobu premýšľam nad tým, aká som skazená. Chcela som vedieť, či to tak má byť, alebo je to niečo s čím sa mám v živote popasovať. Ajhľa tu to máme. Sen sa dá pochopiť viacvýznamovo, ale korý význam je ten, ktorý si mám vziať k srdcu? Čo keď to bolo o tom, že sa mám sama rozhodnúť ako fungovať ďalej? Sú obdobia kedy svoju zlobu na sebe milujem, ale častejšie sa vyskytujú tie, kedy by som sa za to umlátila pánvičkou. (Sabi vďaka ti za tieto výroky ♥:)
Inak, akurát pred pár minútami mi došiel list s pôžičkou. Poslali mi nejaký fucking login a tým to haslo. Najlepšie je, že mi neposlali jeden najdôležitejší údaj, na ktorý budem musieť čakať ešte nejakú dobu. Môžem ja toto...
Mám ešte jednu pozitívnu vec. Zrejme máme s MZM od septembra kde bývať. Síce to bude ďalej od školy ale... lepšie ako nič. Bojím sa ako nikdy, ale prežijem a ak nie, je mi to jedno...
Aj tak sem nepatrím... Boača kde je ten domov, ktorý tak zúfalo hľadám? Asi sa dávam na vieru... Asi som sa tak polovične aj dala... Lebo som čítala chujovské články a teraz sa bojím.
Starká sa naštvala, lebo si chcem dať modré vlasy... No jeemine.
Idem písať príbeh, čuš.

Len tak krátko... myšlienky mi ušli

17. srpna 2013 v 13:32 | L. |  Cesty necesty s rozpadnutým kufrom
Keď už sa tu dívam na túto voľnú plochu, reku niečo napíšem. Ako si žijem v posledných týždňoch? Výborne. Pravidelne behávam a cvičím, lebo som toto.
Beh ma napĺňa šťastím a novou energiou. Začala som sa venovať novej poviedke, začala som čítať Bibliu, básničky a jednu taoistickú knihu o zdraví. Je mi svetovo... (Bez ostatných problémov, ktorých je 80%).
Je mi úúúplne perfektne, keď rozmýšľam o dobre a o zle... Nikto nevie, čo je dobré a čo zlé, tak prečo nás o tom poučujú? Je to na chuja. všetko...
Včera som mala perfektnú hádku s otcom. Povedal, že nikam ani nemusím chodiť a môžem ostať pracovať doma... No to si uhádol. Tak samozrejme, že ostatnem na konci sveta a nechám si život preciecť pomedzi prsti... samozrejmeee...

krajší svet

11. srpna 2013 v 17:12 | L. |  Eufórie, agónie a iné slová, ktorým nerozumiem
Včerajší večer som trávila čítaním článkov o šoubize... Je mi na vracanie zo všetkého čo sa tam deje... (Teda ako sa to vezme o polovici vecí ani len netušíme). Je mi zle zo všetkého, čo sa na tomto svete všeobecne deje. To, aby sme si pomáhali nám hovoria tí, ktorí nám ubližujú najviac. Hovorí sa, že sme slobodní... ale o slobode tu nie je ani to S.
Prečo sme sledovaní? Prečo nám nemôže byť hovorené to, čo v skutočnosti ľudia chcú hovoriť. Prečo sú všade iba nastrčené figúrky, ktoré nás ovplyvňujú? Skurvené taktizovanie, bohužiaľ neskutočne schopných a vypočítavých ľudí.

Komu sa chce žiť vo svete, kde je toľko špiny?! A žiadne také, že si nič nevšímaj ak chceš žiť normálny život. Ak si to nemám všímať, tak potom nepotrebujem žiť. Trápi ma všetko okolo mňa.... Problémy, ktoré sa nedajú zmeniť... Ľudia hladujúci na po celom svete. Slávni ľudia, ktorí vykrikujú ako im posielajú pozitívnu energiu... Pošlite tam radšej seba a časť svojho bankového konta (ako napísal istý časopis).
Keď vydím každodennú pretvárku a ľudí, ktorí ju slepo nasledujú. Vo vnútri mi zúri búrka z toho, že nedokážem zistiť ani určiť, čo je pravda a čo lož...

Mrzí ma hudobný svet. Veľmi. Už dávno to nie je o talente... Mrzí ma ako spútavajú všetkých, ktorí chcú niečo dokázať... Síce si dotyční svoju cestu volia sami, ale... Nepomôžem si... Mám ľudí až príliš rada nato, aby som sa vykašľala na ich vlastné voľby. Mrzí ma keď robia kroky, ktoré nemusia... A úplne ma dorazí, keď MY idioti slepo kráčame pod ich velením.

Bola nám darovaná slobodná vôľa? Ale načo, keď v tomto svete už vôbec nie je potrebná!

Prečo nedokážem zachrániť všetkých? Je to strašný pocit. Strašný...


Je ne veux pas mourrir toute seule

10. srpna 2013 v 13:09 | L. |  Eufórie, agónie a iné slová, ktorým nerozumiem
Posledné týždne boli fajn. Jazerá, kúpaliská, dažde, priatelia, noví priatelia, rodina, nové zážitky...
Celkom krásne leto po poslednom roku na strednej.
Teraz ma čaká UK a cesta plná neznáma.
- bojíš sa? pýta sa ma celkom známy hlas
- ani nevieš ako... odpovedám mu
Ešte tam ani nie som, ale už si viem dokonale predstaviť veci, ktoré ma čakajú. Za predpokladu, že mi schvália pôžičku, odcestujem do úplného neznáma. Jazykový problém bude zlý... veľmi zlý. Už len pri predstave ako idem do banky a budem počúvať o veciach, ktorým nerozumiem ani v rodnom jazyku mi naskakuje husia koža. V škole to nebude o nič ľahšie... Učiť sa mi nechcelo ani na strednej - nie to tam. Budem obklopená množstvom ľudí a ja už teraz cítim, že ma to bude už po uplynutí prvej sekundy v novej krajine ťahať späť domov...Klamem - už keď budem cestovať na letisko budem chcieť otočiť cestu. Bude to kruté, pretože na svojom domove veľmi lipnem a potrebujem tam byť vždy aspoň na víkend. V UK budem (ak sa podarí) na polrok (ak sa nepodarí) na rok...
Po pravde napoly sa teším - napoly nie. Bude to iné. Ale v hĺbke svojej duše viem, že je správne odísť. Neviem, kde sa to berie, ale mám v sebe ešte niekoho, koho prítomnosť beriem ako svoju. Radím mojej prestrašenej polovici duše, čo má robiť. Povedala som si, že ak si chcem zabezpečiť lepšiu budúcnosť a robiť to, čo ma baví, musím ísť študovať na dobrú školu. Chcela som pre seba to najlepšie, tak som sa do toho donútila aj keď som vedela, že neskôr si za to budem nadávať. Nevadí. Viem, že som urobila správnu vec. Aj keď na začiatku vyplačem aj tekutinu, ktorá tvorí moje telo.
Bude to ťažké ako nikdy... ale povedala som si, že to vydržať musím. Musím v sebe nájsť silu. Ako spieva jedna moja obľúbená singing queen (och metalový boh, odpusť mi túto lásku) si stvorený na to, aby si prežil... Pokúsim sa teda prežiť, prebojavať sa k tomu, k čomu chcem a začať milovať život. Peace
- ozaj mám nové znaky na tele, od prvého augusta -