Červenec 2013

kto sa neznáša? áno ja sa neznášam

16. července 2013 v 17:10 | l |  Eufórie, agónie a iné slová, ktorým nerozumiem
Dnes sme boli pre lieky. Dostala som troje kvapky - keď som si čítala to na čo to je tak to bolo dokonale presné a to ma tá žena ani nevidela. Jedny sú dokonca na upokojenie či na čo a dostala som odpočúčanie že by som mala piť šalviový čaj. Nuž pijem.
Pred chvíľou som mala ďalší menší záchvat. Je mi hrozne... Tak veľmi sa potrebujem s niekým rozprávať. Potrebujem tu niekoho koho potrebujem už sedem rokov a stále tu nie je.
Bože ja sa nenvidím za svoje rozhodnutia. Mylne si namýšľam, že dokážem aj nemožné ale... ja som SLABÁ a pokúšam sa o niečo čo jednoducho nedokážem. Tu už nepomáhajú pozitívne rečičky...
Ja nie som pripravená na svet dospelých... Ja sa na svete CEKOVE necítim dobre. Ja viem, že sem nepatrím. Chcem ísť domov a pritom svoj domov ani nepoznám. Ja len viem, že tu to nie je... Cítim, že sem nezapadám a chýba mi niečo moje - čo tu nijakovsky nedokážem nájsť. Where's my home?

NECHCEM ísť na tú školu. Tak strašne nechcem. Viem si predstaviť aké ťažké to bude. Veď ja sa tam úplne zložím.. preboha - toto som chcela?

mravec

12. července 2013 v 17:49 | L |  Cesty necesty s rozpadnutým kufrom
Vzali ma na vysokú. Keď eufória najvyšieho bodu (takú som nemala sto rokov) opadla, uvedomila som si, čo to pre mňa znamená - alebo som si najskôr uvedomila, čo to znamená a až potom opadla eufória? Áno, to skôr.
Holly shish kabob! Ja som taká štvorbodková. Čo som si ja o sebe myslela? Ako môžem ísť tak ďaleko, keď som po prvé - chudobný študent, úplný vymletý keksík a... hlupaňa hlúpa. Veď ja nemám vedomosti, ja nemám nič. Ja neviem ako sa starať sama o seba vo svete. Pokiaľ ide o to ako byť gaučový maniak, som široko ďaleko najlepšia vo svojom odbore, viem si prichystať jedlo, viem si upratať - ALE všetko si platiť, strážiť si peniaze, nakupovať jedlo, variť jedlo, nakupovať veci dennej potreby, chodiť do práce, robiť dobrovoľnícke práce a študovať to, čomu nerozumiem ani v slovenčine?! Ty kam chceš ísť, keď vieš iba... povedzme nič?
Ja som úplná tupaňa. Keď niečo chcem robím všetko preto, aby som to dostala - a keď to mám, dostanem strach, lebo zistím, že NA TO VLASTNE NEMÁM. Chcem niečo čo ani nechcem.
Niečo vám sem dám... moju konv. s kamarátom
Pán M: Zostarli sme. Je načase začať existovať tak trochu po svojom.
L:Čo má však robiť moja detská duša, ktorá nezostarla spolu so mnou?
Pán M:Myslel som, že práve kvôli nej chceš na umelecký smer.
Dieťa v sebe nenechávaj umrieť.
Nikdy.
Nauč ho s tebou žiť.
Len dieťa dokáže byť skutočne fascinované a nadšené.
U dospelých ľudí je to klam.
Čo sa teraz v tebe ozýva, nie je dieťa. Dieťa si ide za svojím, kým žije a vládze. :)
Môžem byť obklopená takými dobrými ľuďmi? Všade vôkol mňa niekedy vládne toľké dobro až mám pocit, že si to nezaslúžim a som nešťastná. Na druhej strane niekedy je tu ten opačný prípad a vtedy som nešťastnejšia ešte viac.
Odveci ale... dnes bola moja sestra u akejsi liečiteľky. Opýtala sa jej len, že má sestru, ktorá by potrebovala vedieť, čo jej je.
Ona jej iba prikázala predstaviť si ma a DOSLOVA jej povedala všetky príznaky, čo mám a povedala nakoniec aj to, čo mi je. Mám niečo so žlčníkom, ktorý mi vystrekuje žlč do žalúdka a preto ma to vraj vždy po jedle tak bolí, páli a mám kŕče - vraj skôr na pravej strane a mám stále nafúknuté bruško ..."a (z tohto som zostala omráčená, lebo o tom nevedela ani sestra, bolievajú ma kolená, keď schádzam po schodoch) z toho jej bolesť vystreľuje do oboch kolien a podkolenia -skôr do pravého, ale aj do ľavého- má v kostiach boreliu... Dám jej nejaké troje kvapky na to."
Keď mi to doma sestra povedala som úplne nechápala! Vraj ako to hovorila, že si prechádzala po tých častiach tela, čo opisovala. Čisté psycho. Že napísala si lieky a odložila si ich - akokeby vedela, že po ne budem chcieť prísť. Fest hardcore.
Aspoň nejaké rozptlýlenie od tej školy. Už rozmýšľam ako zrušiť prihlášku... Ale nebolo to tak aj so strednou? Ani nespočítam koľkokrát som už chcela prestúpiť počas štúdia na nej... ale vytrvala som nejako. Lenže toto je iné - buď sa samostatnosti naučím alebo ... bohužiaľ samovražda v priamom prenose :D Ale nie... nechcem ísť do zatratenia. :D

Zas je tu...

1. července 2013 v 21:51 | L. |  Eufórie, agónie a iné slová, ktorým nerozumiem
Hej! Čo to je?! Nemalo to už prestať? Čo sú to za pocity?

Cítim sa totálne zničená, špinavá a zlá... Tiene sú všade, kam sa pozriem. Tiene mojej minulosti, ktorých sa ne(chcem?)viem zbaviť... Prečo zas nedokážem dýchať bez bolesti... Stovka výčitiek sa mi zabodáva do tela. Stovky hlasov mi hovoria, aká som zlá...
Ale keď ja za nič nemôžem... nevybrala som si túto cestu - tak prečo najväčšiu vinu hádžem práve na seba?

Dievčina, priveď sa k životu! Na nikoho nečakaj... Z neba ti nezoskočí zázračný princ... Všetko je len na tebe. Ak sa nezachrániš sama, tak sa nezachrániš vôbec...