Ježko

20. června 2013 v 7:25 | L. |  Cesty necesty s rozpadnutým kufrom
A je to tu. Prišiel mi e-mail s info o portfóliu, ktoré mám poslať na svoju výšku. Chvíľku po prečítaní témy, som bezradne hľadela na monitor, no potom sa mi myšlienky a nápady začali hrnúť ako nič. Jedna lepšia ako druhá.
Rozhodla som sa, že do toho vložím kus seba. Pojmem to možno trochu temnejšie, ale bude to moje. Kebyže to mám urobím inak, zaprela by som samú seba a to sa mi veľmi nechce.
Celkom sa nato teším. Mrzí ma však, že na to nemám viac času, lebo až po tomto mesiaci začínam fotiť s novými tvárami a celkove aj s tými starými. Teším sa ako 5-ročná. Čo si budeme klamať - tak sa aj cítim a je mi dobre - teda ako kedy, ale to je úplne vedľajšie. :]
Dnes idem na vyšetrenie a asi aj po lieky. Už sa mi tam nechce chodiť. Ale čo narobím... OMG dnes sa mi snívalo, že som bola u lekára a keď ma sestrička vyšetrila, postavila som sa a vypľula si do dlaní spodný rad zubov. Všetky mali farebné, trochu priehľadné korunky a vyzerali ako mliečne. Najskôr mi bolo ľúto - ale potom som sa potešila, že dostanem náhradu. Nie som šibnutá?! Viete, čo znamenajú zuby v spánku? Smrť. Strašidelné :D
Túto nedeľu som bola po prvý raz v kostole po vééľmi dlhom pohanskom čase. Chvíľku som sa tam cítila úplne strašne, pretože mi bolo do smiechu zo všetkých tých ľudí, ale potom prišla naša pani farárka. Vybrala si peknú kázeň a krásne som sa v nej našla - asi ako každý. I keď mňa nikdy nebrali takéto pletky. Počas tej hodiny, čo som tam sedela sa mi v hlave vynárali nespočetné množstvá názorov - mojich názorov. Ale o mojom pohľade na cirkev sa tu monológy viesť nechystám, čiže to ani nejdem ďalej rozvádzať.
Proste pani f. bola u nás naposledy, pretože krásne mesto, pri kr. bývam má reči do každého, kto tam pracuje viac ako štyri roky. Ona to už nezvládala a tak podala výpoveď. V kostole sa s ňou skutočne nádherne rozlúčili. Decká jej vymysleli básničku, dostala dary a poďakovala nám za to akí všetci sme, a tak. Nečakala som, že ju to tak rozplače, lebo vyzerá ako riadne silná žena. Najviac ma dostalo to, keď pred všetkými spomenula svoju chorú mamičku, čo ju asi zobralo najviac.
Čo je vtipné, ja som slzy zadržala. Asi mi na tú moju precitlivenosť začínajú zaberať tie hlúpe lieky. Znovu uvažujem nad možnosťou nebrať ich. Aj tak si nimi iba robím zle (ako som zistila pri čítaní istých článkov).
Včera som fotila ježka, prechádzal cez cestu a ja som akurát zhodou okolností išla fotiť. Bojím sa ježkov, preto som nešla príliš blízko, lebo som nevedela odhadnúť ako rýchlo dokáže chodiť a ako rýchlo ja dokážem z čupiacej polohy utekať.
Čo vy viete, ak by sa za mnou rozbehol...
No nič. Idem raňajkovať...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama