Skurvená platonická láska

12. května 2013 v 20:55 | L. |  Eufórie, agónie a iné slová, ktorým nerozumiem
Neznášam to. Neznášam. Mám chuť umrieť zakaždým ako si spomeniem na moju sedemročnú premárnenú životnú púť.
Som hlupaňa, že neviem povedať tie dve slová.
Už nemienim znášať nedostatočný prísun vzduchu v pľúcach, vždy keď si len spomeniem. Nechcem znášať motýlie krídla zakaždým keď sa usmeješ a zaklipkáš tými očiskami.
Chýbaš, veľmi chýbaš.
Kiežby som ťa už nikdy nestretla. *Ako keby to pomohlo. Nemusím ťa ani vidieť a každý deň mi nevedomky dokazuješ, že jediné peklo, aké existuje je na zemi.
Vždy som opovrhovala týmto citom. Vždy. Som príliš hrdá na to, začať si s niekým iným. Veď nie je podľa mojich predstáv. Nepáči sa mi, tak s ním nebudem nie?! A kebyže sa mi ten mužčína odváži prejaviť city, poslala by som ho čo najďalej. Nenávidím, keď sa niekto do mňa zaľúbi. Vadí mi to. Hrozne. Hneď ho znenávidím a nemôžem s ním vydržať v jednej miestnosti. Neviem prekonať ten odpor, ktorý voči tomu človeku cítim.
Toto je môj údel. Do mňa sa nikto nemôže zaľúbiť prvý, pretože nepochodí. Boha, prečo práve ja musím byť takáto?
Jéj blesk.
Jéj hrom.
Ja som jeden neusporiadaný chaos, obyčajný uzlík nervov.
Neznášam sa.
Čudujem sa, že sa ešte dokážem rozprávať s Casanovom. Možno preto, že to nepovedal priamo, ale chodí okolo horúcej kaše a ja sa nevzdávam pocitu, že to nemyslí vážne. Aj keď každý deň ma presviedča o inom. Pyroslavka, zabi ma!

Toto je vtipné. Ja budem naveky zdôrazňujem N-A-V-E-K-Y v začarovanom kruhu. Ja si nepomôžem keď potrebujem 360 dní v roku nevšímavosť a ostatných pár dní lásku. Opakujem sa ale... som hrozný človek, hrozný. Najmä preto, že mi je z toho všetkého do smiechu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Tá tvoja Pollyo Tá tvoja Pollyo | Web | 12. května 2013 v 21:08 | Reagovat

ooch L. Posielam ti veľký hug...aj za ten sen, aj za to, čo cítiš a čo je tvojim...údelom? Alebo ako to nazvať. Všetko bude raz fajn. Všetko sa raz dá doporiadku. Pre teraz je všetko ako má byť. Všetko je tak, aby si si z toho niečo odniesla, aj keď teraz ti to nedáva zmysel a najradšej by si všetko hodila do rieky, ktorá sa vylieva na konci sveta. Ale vydrž to, som s tebou, aj keď iba duchom.

2 Lus Lus | E-mail | Web | 11. srpna 2013 v 18:33 | Reagovat

rozmýšľam či je to realita alebo výplod tvojej fantázie ale ak to prvé tak sa priprav na výsluch :D ale nie. veď sama mi môžeš povedať na čo máš chuť samozrejme.
to ja zas keď sa raz za uhorský rok niekto to mňa zamiloval tak som nenávidela seba :D lebo som mu to nemohla opatovať. nedokázala som ho mať viac rada. a mala som pocit, že mu ubližujem len tým, že existujem. sme my ale svine Lulec !

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama