Bohužiaľ... bohužiaľ - TOTO už v živote nechcem počuť

16. května 2013 v 21:09 | twice L |  Cesty necesty s rozpadnutým kufrom
Dnes... Dnes ma skoro porazilo! Toho šoféra si zapamätám do konca života, parchanta jedného!

Včera som si bola kúpiť šaty na maturitu. Keď tu objavím druhé, obyčajné, jednoduché, a pritom dokonalé.
Volám papimu, že si ich chcem kúpiť oboje a on my v tom oznámi, že mi prišiel balíček - šatičky najkrajšie
z ROMWE. Skoro som umrela šťastím - zabudla som aj na tie druhé (tie jednoduché). Nie však nadlho, toľko som o nich rozmýšľala, až som si ich dnes bola kúpiť. Natrafila som aj na pár iných vecičiek, ktoré spokojne ležia v taške pri posteli.
K maturite sa nevyjadrujem. Hlúpa a tupá som ako bedňa gitu, ale koho to zaujíma. Opäť si uvedomujem svoju bezvýznamnosť na tomto svete. Ja som sa nemala narodiť. Na tom trvám a nie, nie je to smutné, že dievča v mojom veku o sebe takto uvažuje. Smutné je to, že ju k tomu núti dnešný svet.
Ja som tak nešťastný človek, až to miestami prekvitá do šťastia. Čo ja budem robiť keď sa všetká moja rodina pominie? Čo ja budem robiť sama na tomto svete. Dúfam, že už čoskoro umriem, nech sa nemusím na svoj úbohý život pozerať ani ja sama.

Druhá stránka veci
Aj keď som dnes skoro dostala infarkt, pomyslela som si, že aj stavy hlbokej zlosti majú niečo do seba. Snažila som sa pozerať na vec z inej stránky. Mojou životnou filozofiou (či ako to nazvať) je, že všetko, čo sa nám prihodí, má svoju príčinu. Preto, aj cez nadávky, snažila som sa myslieť hlavne na toto.
Míňam veľa peňazí na hlúposti. Mohla som tie peniaze využiť úplne inak, však mám čo nosiť...
Snažím sa učiť, ale nejde mi to do hlávky. Vôbec. Chcem, aby boli na mňa ľudia hrdí, že nie som niktoš niktošovejskejší najniktošovský, ale mne sa do hlavy nič nedá dostať.
Chcem byť pre ľudí osožnou, chcem im pomáhať a budem sa snažiť pomáhať im až do konca. Či už umením, alebo objatím. Hocičím. Veď život sa oplatí žiť.

Tak - a tieto dve mám v hlave stále.

Inak aha, tu som sa učievala, kým zo susednej záhrady nezačala vrieskať Alicia Keys a z opačného konca dediny buldozér.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Lionka Lionka | Web | 18. května 2013 v 16:56 | Reagovat

Tieto dve Lully mi budú určite chýbať, lebo s kým iným povieme krásnu vec o tom, že to všetko má zmysel a vzápätí (aké divné slovo, keď si to rozkúskuješ - akože v zadnej časti päty?!) si to vyvrátime najhoršou možnou variantou.
Vyber si ale tú L., ktorá ti hovorí to lepšie, iba tak prežiješ tento svet, druhú L. ktorá kritizuje zavri do zásuvky :)
A nádherné prostredie :)

2 Lus Lus | E-mail | Web | 11. srpna 2013 v 18:26 | Reagovat

"Ja som tak nešťastný človek, až to miestami prekvitá do šťastia." toto je citát hodný citovania slečna.
a to s tým svetom si tiež vypichla.
Páči sa mi, že v tebe neumrela ešte tá druhá stránka veci. Snáď v tomto zhnitom svete vydrží čo najdlhšie.
A ten les je... krásny domov :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama