ale čauté

11. května 2013 v 15:40 | L. |  Cesty necesty s rozpadnutým kufrom
Vtipné Lulina... ukázať sa tu po pár mesiacoch, že sa nehanbíš.
Stalo sa toľko krásnych vecí za ten čas, čo som tu nebola! Kedže začínam svoj život plný pozitívnej energie, nechcem spomínať, že aj veľa zlých. ALE - kedže toto je ešte len tretí deň môjho pozitivizmu, tak musím. No urobím to inak: Všetko to zlé, bolo na niečo dobré. Aspoň som sa o sebe dozvedela zopár zaujímavých vecí.
Začnem po poriadku. (Stratila som denník od deviateho ročníka až po tretí na strednej. Bože! To ma trestáš zato, že si tu píšem tieto veci, pokým mi starká rozpráva to ako si ju zachraňoval? Som necitlivá a hanbím sa zato.)
Spustilo sa to vlnou depresií a citlivosti, blbých zmien nálad, a tak podobne. Zrazu som to nezvládla a zložila som sa v škole. Už to nebola práca len pre terapeuta. Dostala som lieky (mimochodom pred týždňom ďalšie. Ten lekár je vtipný. Najskôr výjde z ambulancie, povie, že si ide zapáliť, a potom sa ma pýta medzi rečou, či si čítam príbalové letáky na liekoch, a že ak náhodou áno, nemám sa zľaknúť tých, ktoré mi predpíše. Vtipné. S lekármi mám iba vtipné zážitky.
Tie žlté tabletky mi pekne narušili spánok. Môžem ísť spať kedy chcem, no VŽDY sa prebudím o piatej. V piatok som mala rekord. 4:50. Taká som unavená, že už neviem, čo robiť.
Včera som sa rozhodla, že to všetko prestanem brať. Ja nepotrebujem nijakého doktora aby mi povedal, čo sa so mnou deje. Sama som na to prišla. Práve ma chytá obdobie veľkého znovuzrodenia. Tak ako vždy. Stále mám však strach a premýšľam nad tým, kedy príde to zlé.
Teraz rozmýšľam inak, lebo smútok je na chvíľku preč, lenže šťastie netrvá večne. Je zdravé byť niekedy smutným aby sme si vyrovnali hladinu. Pamätám si na ten príbeh, ktorý mi prepísala v češtine do smsky moja Lusička-dušička, keď sa Hviezdička rozhodla opustiť nás.
Teraz však po záplavách vychádzajú maličké lúče nádejí.
Povedala som si, že nebudem ako moja mama. Nebudem plakať nad tým aký je život ku mne nespravodlivý. Vec, ktorá ma na nej najviac hnevá je tá, že všetko ospravedlňuje vetou: "ale ja som adoptovaná."
Jarunkaaa, ale práve to je na tom dobré.
Mala úžasných rodičov, stretla svoju biologickú rodinu, má krásne vnúčatká, má kde bývať - a hlavne má MŇA! Kto by to nechcel?! Ale nie, nie. Ja sama nechcem deti zo strachu, že z nich nevychovám dobrých ľudí. Ďalším bodom je, že by som si s nimi nevedela dať rady, kebyže sa podali na mňa. Ale späť k téme.
Často sa mi šťažuje, že má ťažký život, a že nie je šťastná. Ja hlúpa jej vždy poviem, že preto, lebo šťastnou byť nechce. Len len, že sa udrží aby mi nestrelila. Ona nevie pochopiť, to, že ku šťastiu stačí tak málo. Aj keď táto doba už vyžaduje viac ako málo.
Neviem čo so svojím životom. Čo majú dve Lulky robiť v tomto šírom svete?! Ach, som rada, že nie som sama :D
INAK! Dnes ma skoro urvalo. Tak ja idem pre noviny do našej krčmy a majiteľ sa ma začne pýtať, že ako sa mám. Hovorím že tak dá sa, maturity a tak a on, že jasné, škola... ale ja som myslel aj také to zdravie. A ja že prosím?! A on: "Nervy, mama, jedno-s druhým však?"
Vie viac ako ja sama...

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Tá tvoja Pollyo Tá tvoja Pollyo | Web | 11. května 2013 v 18:26 | Reagovat

L. je fajn, že sa snažíš zmeniť svoj život aj bez liekov, je to určite tá správnejšia cesta a ja ťa v tom určite podporujem. Nebojím sa, že sa ti to nepodarí, práve naopak, verím, že áno a držím ti prsty.
Veľa sa zmení, po škole nebudeš mať nervy, nebudeš nadávať na niektoré veci, nebudeš sa musieť starať o hlúposti. Môžeš sa kľudne v kľude dávať znova do pôvodného celku, ktorý bude ešte celistvejší ako kedykoľvek predtým.
Buď príkladom pre Jarunku, aby pochopila, že k šťastiu stačí málo, niekedy my musíme byť tým príkladom, ktorý zmení život našich rodičov. Bohužiaľ, nie vždy sú to oni, ktorí nám pomáhajú. A tvoja mamka môže byť rada, že má takú kreatívnu, úžasnú a skvelú dcéru ako si ty moja L.

2 Lus Lus | E-mail | Web | 11. srpna 2013 v 18:45 | Reagovat

ten tvoj lekár mi pripomenul ako som čítala nežiaduce účinky jedného lieku na nete a bolo tam asi 50 vecí a posledná vec, že smrť. tiež pobavilo :D
je tak ku šťastiu stačí málo. veď vieš ako “Happiness can be found in the darkest of times, if one only remembers to turn on the light.” lenže horšie keď sa nám ten prepínač na svetlo úplne ale úplne pokazí.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama