Březen 2013

Nedeľa

10. března 2013 v 10:54 | L. |  Cesty necesty s rozpadnutým kufrom
Ja maturujem. Mne do došlo až v piatok. No pochopíte? V piatok! Ja som taká lokša. Vedela som, že sa zobudím neskoro. No uvidíme či sa mi niečo podarí. Ja verím, že áno. Podľa mňa nie som až tak tupá.
Minulý týždeň sme konečne dostali DVD zo stužkovej. Najviac som sa nasmiala. To budú spomienky - o pár rokov budem plakať. Počkať - najbližšie o pár mesiacov. Už mi dopína, že o chvíľku sa všetci objímeme naposledy. Džízs ja mám akúsi hrču v hrdle... Radšej prestanem písať o tejto téme.
Next subject - Mám otázku, ale aj odpoveď, takže toto preskočíme. Venujem sa ďalej. Musím sa naučiť tváriť normálne. Na základke som celé štyri roky zazerala na učiteľov a odvtedy mi to zostalo. Teraz si každý musí myslieť, že ho nenávidím. Ja sa zabijem.
Včera som bola vonku s kamoškou. Dostali sme sa k téme najlepší kamaráti a hovorí mi:
,,Boha tvojho! A ja nie som tvoja najlepšia kamoška?!"
,,No aj ty si! Ja mám iba najlepších kamošov... Počkať a mňa pokladáš za najlepšiu?"
,,Teraz už nie!"
A začali sme sa smiať, že koniec!
Zas úplne odveci, ale... pochopila som jednu myšlienku! Pokiaľ sa ja nepochopím, prečo to čakám od druhých?! To bola ona.
Dnes má Bubík narodeninky. Minulý rok som mu ešte podávala ruku, dnes už nemôžem... Dúfam, že mu je krásne.
Bubík, je? :)
Takže takto. Dúfam, že mi budete všetci dvaja ľudia čo sem chodíte priať najviac šťastia, nech mám zo slovenčiny aspoň tých 33%.
Krásny deň vám


Nič také

3. března 2013 v 19:51 | Little eL |  Cesty necesty s rozpadnutým kufrom

Tak a je to tu. Tri týždne nič nerobenia (ts ts ts) je za mnou. Za Luličkou Lulovou. Zajtra navštevujem doktora. Som zvedavá, čo vyrieši. Resp - čo mi pomôže vyriešiť.
Dnes nastala zlá, veľmi veľmi zlá situácia. Dostala som pozvanie von. Čo myslíte? Áno, správne - odmietla som. Nebudem ho zavádzať, že z toho niečo bude, keď nebude.

Nemám čas sem všetko písať, no musím spomenúť, že dnes bolo perfektne. Slniečko, studená voda na jazere a tak. Krása.

Inak som slušná a nenadávam

1. března 2013 v 19:48 | Malá L. |  Cesty necesty s rozpadnutým kufrom
Hodiny odbili 02.00 dnešného dátumu a ja som stále ležala v pohodlnej posteli a rozmýšľala, prečo JA sa v živote nevydám. To kvôli tomu, že som Wucke napísala, že ona už je na tento záväzok dokonale pripravená so všetkými skills, ktoré má.
V podstate ide o to, že ja zrejme nikdy nenájdem toho pravého. To nie je prípad, že v budúcnosti 100% nájdem bla bla bla. Toto je už fakt, to je môj skurvený osud! (tu si neodpustím, musím dať smajlíka :D)
Milujem svoj úbohý život! Skutočne. Veď ja som rada smutná. Rada depkárčim spolu s ostatnými ľuďmi, a preto si vyhľadávam články s tématikou - som nešťastne zamilovaná. Ja patetický debil! Neznášam sa za tieto romantické nálady. Písala som k tým článkom povzbudivé komentáre (aspoň v to dúfam). Som úprimne rada, že som nedospela do fázy, že by som každému písala - ,,Tak ti treba, budeš navždy sama. To je ale skurvený osud, však?!". - I keď.. do budúcna to celkom nevylučujem.
Ehm... teraz sa cítim trochu trápne, možno túto moju citovú explóziu nezmyslov neskôr zmažem.
Inak dnes som bola fotiť. Zas ma inšpirovala E.K. Úžasná to bytosť. Keď som sa vrátila, písala som si s množstvom ľudí. Vtipné, začal mi písať jeden chalan z intráku. No lol. L.O.L. T.R.O.L.O.L.O.L.
Teraz som si robila krupicovú kašu. Chcela som sa pochváliť a dať sem fotku ale už mi nič nezvýšilo. Všetko som využila ako lepidlo na topánky. Takú hustú kašu som v živote nevidela! Trapas. Ale - dospievam a snažím sa riadiť heslom dospelých žien - čo si navaríš, to si aj zjedz. Akosi mi je ťažko...
Napísala som dievčaťu z prednášky o S.U. Som zvedavá na jej odpoveď.
Zajtra idem domov. Toto bol posledný deň u sestri. Zajtra sa rozplačem. Veziem milión kufrov.
V pondelok idem k pánovi doktorovi znovu. Dnes som mu písala sms. Trápne. Dva krát za sebou: ,,chcela by
som sa chcela spýtať". Ale to je tak, keď vás pri tom vyrušujú ľudia - a to je tak, že si to skontrolujete 2x a až keď to odošlete nájdete chybu, len čo sa na to pozriete.
Milujem svoje nevydarené dni. Aspoň sa mám prečo zamýšľať nad iróniou! A tú k životu potrebujem najviac!
Aj keď je niekedy všetko čierne, ja nájdem zápalku. Vždy mi však zostane dúfať v to, aby mi nejaký skurvenec na ňu za horiaceho stavu nenastriekal sprej!
Ospravedlňujem sa za tento vulgárny článok ale bohužiaľ, nemám dostatočne silnú slovnú zásobu na vyjadrenie alebo skôr zdôraznenie istých myšlienok.
Práve za mnou prišlo to vysmiate blonďavé dieťa. Je to ňunik!

Moja budúcnosť mohla byť v ruinách. ruin-á-ch

1. března 2013 v 0:15 | Malá Lulka |  Cesty necesty s rozpadnutým kufrom
Zdarec. Dnes som skoro skántrila svoju malú neter! Ja idiot! Ráno som bola odoslaná
aj s ňou von, poprechádzať sa, pretože zavládla krásna jarná atmosféra. Slniečko svietilo na všetky kúty a my sme behali po blate a smiali sa. Boli sme na troch sídliskách a na každom sme si vyskúšali všetky preliezky a hojdačky. Špinavá som bola ako obyčajný špinavec! (lol aké slovné spojenie) Pri poslednej sme sa však dosmiali. Maličká dostala môj kabát ako podložku na hojdačkuku, aby neprechladla ešte viac - má zápal uška. Chcela ísť rýchlo
a ešte rýchlejšie. Tak som jej želanie splnila - veď povedzte, čo neurobí milujúca teta pre svoju neter?! Lietala mi z jednej strany na druhú a ja som ju pokojne sledovala. Nie raz som sa ubezpečovala, či sa drží poriadne. Ako tak letela popred mňa, videla som, že má zošmyknutú čiapku. Bála som sa, aby nedostala ešte väčší zápal, tak som jej ju rýchlo napravila, ale tak nešťastne, že jej padla až na oči. Ona si ju, chúďatko, chcela napraviť,
a tak sa v plnej rýchlosti pustila a zletela aj s mojím kabátom na zem. Ostala ležať v šoku
a v blate a ja stáť, v oboch týchto veciach. Našťastie môj tranz sa po sekunde odplavil a ja som bežala za ňou. Ona sa postavila a začala plakať. Ja v strachu, či si nevyrazila dych,
v strachu či si niečo nenarazila, nezlomila, som pribehla k nej a ona vystrela rúčky a silno ma objímala a plakala. Moje malé. Nakoniec, keď sa to úžasné dieťa upokojilo, vyhlásilo, že pôjde na tú hojdačku ešte raz, no musíme ísť pomaly.
Aké rozkošné a nebojácne.
Potom nejakému chalanovi pri hokeji, ktorý hrali na asfalte, trafili kamaráti pukom do oka. Ten plakal... ale ja! Ja som zas zachránila situáciu. Neskôr sme išli domov. Môj Bubík S. išiel spinkať. Ja som zatiaľ zistila vec, ktorá mi už od leta vŕtala v hlave. Áno, konečne som sa dozvedela od skvelej kamarátky našej HVIEZDY S.F., čo si vlastne to stvoreniatko urobilo...
Keby ju našli skôr, možno by ju zachránili. Čo však zmôžeme teraz? Je to tak ako to má byť, ako to chcela ona. To je hlavné a hlavne nezmeniteľné.
Poobede som bola opäť s malým Bubíkom S. Viete čo je najväčším prekvapením? Vždy keď sa zobudila, nechcela vidieť nikoho okrem mamky. Dnes, keď sa zobudila, jej mamka už bola v práci. Keď som jej to oznámila, rozplakala sa - a zrazu natiahla rúčky ku mne. To dieťa ma zrejme začína mať rado. Potlesk, áno, áno, zaslúžim si ho - a nielen preto, že som hrdinom dňa.
Okolo nejakej štvrtej som vyrazila za dobrodružstvom. Po prvý raz túto zimu iba v mikine. Vonku bolo prekrásne a ja som chcela využiť možnosť ísť sa vyventilovať. Zašla som do nejakého lesa - sama sa čudujem, že som sa vedela vrátiť a doteraz tam nehľadám cestu naspäť. Potom som obehla mesto a išla k sestre. Som rada, že som mala kde rozmýšľať a polemizovať nad nezmyslami.
Večer sme s mím švagrovým pozerali poslednú batmenovku. Na to, že to má skoro 3 hodiny sa to aj oplatilo pozerať. Slušný film. Veľmi slušný.
No nič, pomaly pôjdem spať, dočítať všetky príbehy, ktoré som ešte nestihla a ... a asi všetko. Pozdravujem Wuciu Lagnerová a ďakujem za jej kozmický koment. Som prekvapená, že prišiel tak rýchlo! Predsa len ten vesmír...

A áno - ako povedal Charlie a Sam - dnes sa cítim nekonečná.