Aby sa nepovedalo

27. února 2013 v 21:40 | Malá L. |  Cesty necesty s rozpadnutým kufrom
.Ten trápny pocit, keď neviete ako začať prvú vetu na novom blogu. Ha, ja
.ho nepoznám.Sedím si na stoličke v pyžamku a premýšľam, o čom sa tu
.mám vlastne zmieniť. Pozerám do okna na vlastnú rozdvojenú tvár
.a pozorujem ako vtipne vyzerám keď zívam. Napadá ma prvý záchytný
.bod! Volá sa:,,Ako som strávila včerajší deň." To úplne úplné ráno si
.bohudík absolútne nepamätám,.zrejme som len tak sedela v tranze
.do tretej. Potom prišla I. Urobila mi pár fotiek, a potom, o.niekoľko hodín neskôr, sme išli von. Prechádzali sme sa popri mieste, kde som praxovala. Natočili sme veľa videí... No čo vám poviem. Zakladám si vlastnú televíznu šou! Teraz viem, že nato mám. Nie nie, to bol príliš veľký žart nato, aby to bola pravda.
Skoro sme umrzli! Zima ako v Rusku (Kecám - ani tam taká nie je). Nasledujúce detaily si presne nepamätám.
ALE, poviem vám čo som robila v noci. Nespala som do nejakej druhej. Premýšľala som. Niekedy sa vážne čudujem, že mi z toľkých myšlienok nepraskne hlava. Možno sa raz dočudujem. Au. Myslíte, že to bolí? Ten PRÁSK? Dajte vedieť v komentároch!
Dnes bol taký zvláštny deň. Celé dva týždne mojej praxe sa teším, že odídem, no dnes ten deň skutočne nadišiel a ja som zostala v šoku. Úplná zmes emócií. Aj pekné aj smutné. Nejdem k tomu hovoriť príliš veľa. Ja len tak na okraj. Tí ľudia sú úžasní. Som hotová z toľkých dobrých srdiečok! ♥
Porozprávali sme sa, poplakali si, vyobjímali sa, obdarovali a išlo sa ďalej... Najviac ma dostalo, keď mi p.riad. povedala, že ju mrzí, že mi nestihla kúpiť jednu knihu. Zlatá.
Teraz odchádzam na zaslúžený odpočinok.
Inak - Lulisko, nech ťa zas nenapadne rozmýšľať celú noc nad NIČÍM! Dnes budeš spať. S.P.A.Ť.
Džízs ja som zabudla! Dnes som spoznala dvoch fotografov, každý mi radil, jeden si so mnou potykal a vypýtal si na mňa kontakt. Vraj mi po ceste do môjho rodného bigCity donesie fotografické časopisy. Wehei to je život.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Lus Lus | E-mail | Web | 27. února 2013 v 23:48 | Reagovat

wehej česť. som prvá bytosť na planéte ľudí (podotýkam, ktorá je nám mimozemšťanom často taká vzdialená), ktorý píše tento trápny komentár. podľa môjho zanedbateľného a úplne nepodstatného názoru musí byť ten prásk príjemný. predstav si, že tam nič neostane. oh koľká to ľahkosť. píšem inak úplne not-my-style ale to naschvál kámo, dúfam, že som aspoň vtipná.
dobrých srdiečok nidky nie je dosť. ty ich máš podľa mňa 10 !
noooo. posnažím sa keď si mi to teda takto slušne prikázala :) akurát sa na to chystám. na ten spánok akože. ale iba akože. ale nie vážne. skúsim to.
to je život na pána ! čo viac si človek môže prijať?
šímaš inak, že nepíšeme ujeb smajlov? proste sme dospelé jak nikto ! čekuj to bejbééé. túto noc sme dospeli. a odteraz sme nudné.
baj d wéj tie videá...... dramatická pauza. chcem vidieť O_o

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama