Únor 2013

Aby sa nepovedalo

27. února 2013 v 21:40 | Malá L. |  Cesty necesty s rozpadnutým kufrom
.Ten trápny pocit, keď neviete ako začať prvú vetu na novom blogu. Ha, ja
.ho nepoznám.Sedím si na stoličke v pyžamku a premýšľam, o čom sa tu
.mám vlastne zmieniť. Pozerám do okna na vlastnú rozdvojenú tvár
.a pozorujem ako vtipne vyzerám keď zívam. Napadá ma prvý záchytný
.bod! Volá sa:,,Ako som strávila včerajší deň." To úplne úplné ráno si
.bohudík absolútne nepamätám,.zrejme som len tak sedela v tranze
.do tretej. Potom prišla I. Urobila mi pár fotiek, a potom, o.niekoľko hodín neskôr, sme išli von. Prechádzali sme sa popri mieste, kde som praxovala. Natočili sme veľa videí... No čo vám poviem. Zakladám si vlastnú televíznu šou! Teraz viem, že nato mám. Nie nie, to bol príliš veľký žart nato, aby to bola pravda.
Skoro sme umrzli! Zima ako v Rusku (Kecám - ani tam taká nie je). Nasledujúce detaily si presne nepamätám.
ALE, poviem vám čo som robila v noci. Nespala som do nejakej druhej. Premýšľala som. Niekedy sa vážne čudujem, že mi z toľkých myšlienok nepraskne hlava. Možno sa raz dočudujem. Au. Myslíte, že to bolí? Ten PRÁSK? Dajte vedieť v komentároch!
Dnes bol taký zvláštny deň. Celé dva týždne mojej praxe sa teším, že odídem, no dnes ten deň skutočne nadišiel a ja som zostala v šoku. Úplná zmes emócií. Aj pekné aj smutné. Nejdem k tomu hovoriť príliš veľa. Ja len tak na okraj. Tí ľudia sú úžasní. Som hotová z toľkých dobrých srdiečok! ♥
Porozprávali sme sa, poplakali si, vyobjímali sa, obdarovali a išlo sa ďalej... Najviac ma dostalo, keď mi p.riad. povedala, že ju mrzí, že mi nestihla kúpiť jednu knihu. Zlatá.
Teraz odchádzam na zaslúžený odpočinok.
Inak - Lulisko, nech ťa zas nenapadne rozmýšľať celú noc nad NIČÍM! Dnes budeš spať. S.P.A.Ť.
Džízs ja som zabudla! Dnes som spoznala dvoch fotografov, každý mi radil, jeden si so mnou potykal a vypýtal si na mňa kontakt. Vraj mi po ceste do môjho rodného bigCity donesie fotografické časopisy. Wehei to je život.